Anpil nan konpatriyòt nou yo pral koumanse dòmi depi demen swa ak anpil laperèz paske pèsonn pa vreman konnen sa ki pral pase nan dat 18 novanm nan. Se byen donmaj se reyalite sa a konpatriyòt lakay mwen, bon jan zanmi m, ansanm ak fanmi m ki Ayiti ap konfwonte. Ou menm ki nan dyaspora a, ki gen tout fanmi w isit e ki pa gen okenn byen nan peyi a, se fasil pou di kraze brize paske ou p ap pèdi anyen. Men, pa bliye pèdi Ayiti se pi gwo pèt nou tout ka fè.
KREYOLAD 742 – Ladjè 14
Jid
KREYOLAD 741 – Chanté nowel présé présé
Jid
Projections du film «LES FLÂNERIES DU VOYANT» en présence de Dominique Batraville aux Rencontres Internationales du Documentaire à Montréal (RIDM)
RIDM Séances:
- 16 nov. 18:15 – CINÉMATHÈQUE QUÉBÉCOISE – SALLE CANAL D – Séance présentée avec sous-titres français
- 17 nov. 16:30 – CINÉMATHÈQUE QUÉBÉCOISE – SALLE FERNAND-SEGUIN –Séance présentée avec sous-titres anglais
« Fillette Lalo » de Gerry L’Étang et Dominique Batraville ou la littérature au scalpel
Progressistes, unissons-nous! par Alain Philoctète
Il est temps de réallumer l’espoir. L’obsolescence de la domination du système de la double oligarchie, c’est-à-dire l’ « lite politique» et l’ «élite économique», sur la société haïtienne, a historiquement démontré, et suffisamment prouvé, son incapacité à endiguer la faillite du pays, sa lente descente en enfer. Depuis l’arrivée au pouvoir de la droite, du Parti Haïtien des Tèt Kale (Crânes rasés) ou PHTK, la situation générale s’est considérablement aggravée.
Novembre (Poème) de José Le Moigne
KREYOLAD 740 – An bel simen kréyol
Jid
KREYOLAD 739 – Chadron-an bel
Jid
Yon òdonans an kreyòl nan Lakou d Apèl Okay: Yon egzanp istorik ki merite suiv
Èske leta ayisyen vreman serye nan selebrasyon Mwa Kreyòl la lè pifò enstitisyon leta yo ap plede vyole dwa fondamantal kreyolofòn yo chak jou chak mwa chak ane Bondye mete? Pou respè dwa moun ann Ayiti, Konstitisyon 1987 la mande pou leta sèvi ak tou lè 2 lang ofisyèl yo (kreyòl ak franse). E poutan, lè n gade sit entènèt pifò enstitisyon leta yo, se franse k ap taye banda. Kon sa, moun ki pale kreyòl sèlman pa fouti jwenn bon jan sèvis ak jistis nan men leta malatchong sa a.