Potomitan – Kréyolomaj Ba Viktò Treffe

Viktò apré 84 karenm, Bazil fè an so danmiéw épi’w, i kouché do’w. Wou ki té djok, épi vié-zié’w la ou pa ni tan wè’y ka vini, é i rivé fésé’w. Ou sòti dan lisid, mé ou lévé Bò Kannal ka wè danmié. Ou djoubaté red épi manmay l’AM4 pou vréyé danmié-a pli wo…

Kréyolad 1079: Wawet fetchié

Jan Wobè bon épi sa, yo plen épi zafè lodè wawet-la. Dépi 2015, yo ka sibi anvayisman viédzeb-lanmè tala. La minisipalité dépasé, yo ja dépansé gwo konsa lajan, mé la yo plasé-a, pa ka ranjé lé zafè, lanmè-a pa ka ba yo an wouspel…

Chemin de la mangrove 5: Un après-midi de novembre à l’internat

Une dernière anecdote avant la conclusion de ce chapitre. Steeve Waring, chanteur américain de folk, s’était fait un nom au Centre américain de Paris, une institution artistique particulièrement dynamique à l’époque. Passionné de musique, j’avais entendu parler de lui, et son interprétation de The House of the Rising Sun, fidèle à l’original, m’avait profondément marqué…

«Zuzu» an kreyòl ayisyen: Deskripsyon lengwistik ak sosyolengwistik

Atik sa a ki gen tit li ki se «zuzu» an kreyòl ayisyen: deskripsyon lengwistik ak sosyolengwistik, chèche dekri prezans mo «zuzu» a nan lang kreyòl ayisyen an. Nan kad atik sa a, otè a eseye jwenn tras mo sa a nan plizyè kilti epi rive wè diferan sans li daprè kèk ipotèz. Pi gwo objektif atik sila a se dekri mo «zuzu» sou plan lengwistik, rive wè kòman li konpòte li fas ak prensip lang kreyòl ayisyen; epi dekri li sou plan sosyolengwistik, nan lide pou jwenn rapò itilizasyon mo «zuzu» a ak diferan reprezantasyon sosyal li. Otè a konkli pou l di: mo «zuzu» gen plizyè sans nan lang kreyòl ayisyen an malgre li pa konfòme l totalman ak prensip lang kreyòl ayisyen an. Atik la reponn ak divès kesyon otè a te poze epi li bay plizyè sous motivasyon ki ta fè «zuzu» pote yon chaj semantik pozitif malgre defisyans lengwistik li…