1. Entwodiksyon – Nosyon modalite a
Nan yon sans elaji, (modus ak dictum), nosyon modalite a fè referans ak prezans lokitè a anndan diskou a: panse li sou reyalite li ap pale a, opinyon li, jijman li, santiman li ak emosyon li…
Nan yon sans elaji, (modus ak dictum), nosyon modalite a fè referans ak prezans lokitè a anndan diskou a: panse li sou reyalite li ap pale a, opinyon li, jijman li, santiman li ak emosyon li…
Viktò apré 84 karenm, Bazil fè an so danmiéw épi’w, i kouché do’w. Wou ki té djok, épi vié-zié’w la ou pa ni tan wè’y ka vini, é i rivé fésé’w. Ou sòti dan lisid, mé ou lévé Bò Kannal ka wè danmié. Ou djoubaté red épi manmay l’AM4 pou vréyé danmié-a pli wo…
Jan Wobè bon épi sa, yo plen épi zafè lodè wawet-la. Dépi 2015, yo ka sibi anvayisman viédzeb-lanmè tala. La minisipalité dépasé, yo ja dépansé gwo konsa lajan, mé la yo plasé-a, pa ka ranjé lé zafè, lanmè-a pa ka ba yo an wouspel…
André Fouad, otè plizyè rekèy powèm tankou Bri lannwit, Songes d’encre, ak Valse des ombres, ap patisipe nan 31èm edisyon Livres en folie ak dènye liv li a, Selfi lanmò gonfle blad remò ki pibliye an mas 2025. Se yon rekèy powèm kote lanmpa vin kòm fen, men kòm yon pòt pou reflechi sou mistè lavi ak lespri ki travèse tan an…
Poème de José Le Moigne.
Sanmdi aprémidi avan match foutbol-la, anlo moun té douvan ATV pou gadé défilé bel fanm oliwon latè …
Poéjid, Jid • 2025 • Éd. Zaboka • ISBN 9791094672310 •68 pages • 11x18cm • 10 €.
Ti Racoun à la rivière, Emsie • Caraibeditions • 2025 • ISBN 9782373112283 • 24 pages • 200 X 200 • 6,00 €.
Une dernière anecdote avant la conclusion de ce chapitre. Steeve Waring, chanteur américain de folk, s’était fait un nom au Centre américain de Paris, une institution artistique particulièrement dynamique à l’époque. Passionné de musique, j’avais entendu parler de lui, et son interprétation de The House of the Rising Sun, fidèle à l’original, m’avait profondément marqué…
Atik sa a ki gen tit li ki se «zuzu» an kreyòl ayisyen: deskripsyon lengwistik ak sosyolengwistik, chèche dekri prezans mo «zuzu» a nan lang kreyòl ayisyen an. Nan kad atik sa a, otè a eseye jwenn tras mo sa a nan plizyè kilti epi rive wè diferan sans li daprè kèk ipotèz. Pi gwo objektif atik sila a se dekri mo «zuzu» sou plan lengwistik, rive wè kòman li konpòte li fas ak prensip lang kreyòl ayisyen; epi dekri li sou plan sosyolengwistik, nan lide pou jwenn rapò itilizasyon mo «zuzu» a ak diferan reprezantasyon sosyal li. Otè a konkli pou l di: mo «zuzu» gen plizyè sans nan lang kreyòl ayisyen an malgre li pa konfòme l totalman ak prensip lang kreyòl ayisyen an. Atik la reponn ak divès kesyon otè a te poze epi li bay plizyè sous motivasyon ki ta fè «zuzu» pote yon chaj semantik pozitif malgre defisyans lengwistik li…