Ochan, Pwòf Jean Bernabé

Ochan, Pwòf Jean Bernabé
Yon michan mapou tonbe.
Men, rasin yo ap pouse

Michel DeGraff

Anvan « Éloge de la créolité » ki te parèt an 1989, te gen « FONDAL NATAL » ki te parèt an 1983.  Liv sa a se yon bib sou lengwistik lang kreyòl Matinik & Gwadloup.  Se depi lè sa a piblikasyon Pwòf Jean BERNABÉ yo ap enspire m, depi m lè m te « timoun »–etidyan doktoran.  Kounye a, Pwòf BERNABÉ ale kite nou; l ale nan peyi san chapo. Mezanmi o, sa se yon gran mapou ki tonbe wi. Men, mapou sa a kite anpil rasin ki deja ap bay lòt jèn mapou ki deja ap bay bon jan fwi pou nou tout ki pale lang kreyòl tou patou sou latè beni.

MÈSI PWOF. BERNABÉ…

Yon gwan pyébwa tonbé…

Yon gwan pyébwa tonbé…

Lindy-Ann Alexander
vice presidente du Comite de  Langue Kweyol du Folk Research Centre de Sainte Lucie

Sòlèy-la kouché asou yon gwan misyé adan Konpanni Kwéyòl nou-an; yon gwan kanmawad. Sé yon gwan pyébwa ki tonbé adan lafòwé kwéyòl èk nou tann li! Sé sèlman lè yon pyébwa tonbé atè ki nou sa byen miziwé’y. Misyé Jan Bènabé, sé ou ki endé nou mété Kwéyòl nou asou papyé adan yon mannyè pou tout moun konpwann. Konsa nou mété’y asou dé pyé.

An gwan mèsi misyé Jan Bènabé! Konmité Lanng Kwéyòl Sent Lisi ka swété’w ‘Bon vwayaj’ pou anlòt syèl !