Potomitan

Site de promotion des cultures et des langues créoles
Annou voyé kreyòl douvan douvan

KREYOLAD 797

Moli an ti-may

06. Décembre 2019

Jid

Pwa-dangol (Cajanus cajan). Photo Francesca Palli.

Manmay pengad asou lawout pou nou pa ba Bazil an lanmen. I pa bizwen nou endé’y ralé moun anlè lawout. Ou sé di an prèmié simenn lavan-an, sel nouvel ou ka tann, sé aksidan loto.

Kisiswa pa asou Sent-Mari épi loto oben moto. Sé yenki sa ou tann. Manmay lè zot sòti an chanté nowel, sa ki brè trop ni ka ba anlot laba.

Kisiswa pa asou Chelchè, sa ka fè trop moun ka ped ta-yo a anlè lawout. Ou sé di nou ka fè an tiraj opli tjwé moun anlè lawout. Manmay moli!

Lafen lanné pa djè bon pou mové chofè ek bon moun ki pa té mandé sa ba fanmiy yo.

Erezdibonnè «Jénérasion Zouk» pa koté «La Ferme Perrine» ba nou an ti-tjè kontan bliyé vié anbians-tala asou lawout.

Erezman tou «An rita» té la pou mété anbians pou nou chanté nwel san lajan, mé fè kon sa té ka fet avan. Ou ka pòté sa ou lé manjé é sirtou sa ou lé brè. Sel bagay sé moun tala pa ka asepté, ni koka, ni chanpay. Mé fok ou pòté chob, litjè épi tout kalté fwitaj matinik ou kité tranpé dépi konmen tan.

Fout sa bel lè ni moun ka kontinié tjenbé latradision ek riba lajénes flanbo-a. Pas yo ja di Matinik ké vini péyi ké ni pli vié-moun an 2030.

Annou choyé ek prézèwvé sa ki ta pou dèmen ich-nou sav sa sa yé nwel toujou. Pou yo pa kontinié genyen sapen tandik ki branch filao ka fè chien toupatou. Pou yo pa anvi ba ich nou ek ti-yich nou bich oben fwa-gra, épi bliyé bouden, ragou kochon ek yann-sasa épi pwa-dangol. Pas sé sa ki manjé nwel nou tou.

Jid

Bel poveb kréyol 537

«Chak kochon, ni sanmdi-yo».

Sommaire Kréyolad

*

 Viré monté