Potomitan

Site de promotion des cultures et des langues créoles
Annou voyé kreyòl douvan douvan

KREYOLAD 753

Gadé mas pasé !

1. février 2019

Jid

Photo Francesca Palli.

Toupandan an lanmè sargas ka désann ovantatè anlè Matinik, nou ka mandé es yo lé vréman otjipé di sa.

Ni pasé twazan ann antrèprènè kréyé an drag pou ranmasé wawet-la, i ja las mandé kisiswa la CTM, Léta, Léwop pou bay an pal, jik jòdi yo ka vréyé’y bèkalo.

Direktè l’ARS

An nouvo direktè l’ARS débatjé doublèvé doublèvé. Kom sé an doktè nou lé kwè i ké pé otjipé titak pli bien di malad ki klordékoné. Pas ou sé di, gouvelman limenm ka dékoné. Yo désidé klordékòn poulemonman pa an priorité pou Matinik. Magré liv Loulou épi Afarel matjé dépi lontan pou mandé otjipé di fè moun ki travay an bannann pasé an tes. Magré Makawon limenm té di Senpiè fok Léta otjipé di sa é i ké véyé sa. Nou ka bien konstaté akondi pawol-la «tout kouyon mò Senpiè».

Kannaval toupatou

Antouléka, sé jou-tala jilé jòn ek jilé wouj ka défilé an Frans, mé Matinik sé mas ek group ka défilé an lari. Carnaval Foyal ja envité moun vini bokanté jédi lanméri Fodfrans alantou an kanman: «Le carnaval dans la société martiniquaise». Dot koté pa ka dòmi, kontel pa konté Sent-Lis, té ni éleksion rèn ek pabò Sent-Espri sé té mini-rèn.

Asiré sé jou-tala ou sé di magré sa tibren red épi zafè lenpo anlè fich pèy pou anlo moun, sé kannaval yo ka chonjé. An konpè Adjilbè di’y:

— Sé jou-tala sé épi Labann a Pipo man ka wayné!

Man pa djè sav sa sa vé di, mé asiré sé pa réfléchi misié ka réfléchi asou dizan févriyé 2009.

Es sé pou oubliyé, oben sé pas i simié fè wol pa ni poblem?

Si zot sav, fè di mwen!

 

Jid

Bel poveb kréyol 492

«Adan grap kouyon-an sé pa mwen ki pli mi».

crabe

Sommaire Kréyolad

 Viré monté